Materský kanibalizmus hviezd

Za posledných vyše 15 rokov bolo objavených množstvo exoplanét so samovražednými sklonmi. Je všeobecne známe, že obrie plynné planéty vznikajú vo väčších vzdialenostiach od svojich sĺnk a následne migrujú v ústrety smutnému osudu. Veľká časť dobrodružných exoplanét sa však tesne pred kritickou vzdialenosťou od svojej hviezdy zastaví a v ďalšej migrácii nepokračuje. Príčin tohto javu môže byť niekoľko, hlavnú rolu hrajú vzájomné interakcie medzi planétou a jej materskou hviezdou. Je však zrejmé, že niektoré planéty sa rozhodli svoju sebazničujúcu púť dotiahnuť do konca. Astronómovia teraz ohlásili objav deviatich možných prípadov materského kanibalizmu. Wide Field Camera 3 (WFC3) na Hubblovom kozmickom ďalekohľade pozorovala hviezdokopu NGC 3603, ktorú nájdeme v súhvezdí Lodní kýl na južnej oblohe. Tím pod vedením Loredany Spezziovej z Európskej kozmickej agentúry zaujalo najmä deväť veľmi zvláštnych hviezd. Ich teplota sa totiž pohybuje v rozmedzí od 1700 do 2200 K, čo je na normálne hviezdy veľmi málo. Pripomeňme, že hviezdy typu Slnka majú povrchovú teplotu okolo 6000 K. Samozrejme existujú oveľa chladnejšie hviezdy (napr. červení trpaslíci), ale teplota okolo 1700 K je aj na nich príliš nízka. Astronómovia však podobne chladné objekty poznajú – hnedí trpaslíci, ktorí sú považovaní za prechodnú fázu medzi hviezdami a planétami, dosahujú bežne aj menších hodnôt teploty. Lenže deväť kúskov z hviezdokopy NGC 3603 nemôžeme medzi hnedých trpaslíkov len tak ľahko zaradiť. Hnedí trpaslíci vyžarujú len veľmi málo svetla a astronómovia majú problém ich nájsť aj v našom najbližšom hviezdnom okolí. Hviezdokopa NGC 3603 sa pritom nachádza vo vzdialenosti asi 22 000 svetelných rokov! Deväť hviezd teda na jednej strane vykazuje nízku povrchovú teplotu, ale na druhej strane majú solídny žiarivý výkon. Prvý parameter ich zaškatuľkuje medzi hnedých trpaslíkov, druhý však medzi hviezdy s hmotnosťou 0,2 až 1 hmotností Slnka. Tím prichádza v štúdii s niekoľkými možnými vysvetleniami. Najbanálnejším je chyba meraní. O niečo pravdepodobnejšia je možnosť, že deväť hviezd sa len premieta do polohy hviezdokopy, ale v skutočnosti do nej nepatrí a nachádzajú sa podstatne bližšie. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je však oveľa zaujímavejšie. Vedci sa domnievajú, že týchto deväť neposlušných prípadov sú celkom normálne hviezdy s relatívne normálnou povrchovou teplotou. Pred nedávnom však pohltali svoje obrie planéty. Trosky bývalých spoločníkov obalili atmosféru hviezdy. Vďaka tomu sa hviezda javí väčšia a žiarivejšia, ale predovšetkým vykazuje oveľa nižšiu povrchovú teplotu. Takéto hviezdy sa označujú pojmom „bloatars“ (niečo ako nafúknuté hviezdy). Scenár planetárneho kanibalizmu nie je nový. Prvé vierohodnejšie štúdie sú staré viac než 12 rokov. V atmosférach niektorých hviezd boli v minulých rokoch nájdené stopy lítia, čo by taktiež naznačovalo, že hviezda nedávno zhltla svoju planétu. Nájdenie hviezd typu „bloatars“ nebude vôbec jednoduché. Podľa odhadov sa totiž trosky exoplanéty počas veľmi krátkeho času (rádovo 50 000 rokov) rozplynú a hviezda sa vráti k obvyklým „parametrom“.

RNDr. Zdeněk Komárek