Roj starých hviezd

V našej Galaxii poznáme asi 150 guľových hviezdokôp – početných skupín starých hviezd, ktoré spoločne obiehajú okolo jej stredu. Táto nová snímka získaná kamerou Wide Field Imager na 2,2 metrovom ďalekohľade na observatóriu ESO (European Southern Observatory, La Silla, Čile) zachytáva štruktúru guľovej hviezdokopy M 107 v nevídaných detailoch. Štúdium týchto „hviezdnych rojov“ odhaľuje veľa dôležitých informácií o histórii našej Galaxie a vývoji hviezd. Guľová hviezdokopa Messier 107 (M 107 = NGC 6171) je stará kompaktná skupina hviezd, ktorá sa nachádza asi 21 000 svetelných rokov od nás. M 107 je ako preľudnená metropola: tisíce hviezd tu sú natlačené v priestore, ktorého priemer je len 20krát väčší než vzdialenosť Slnka a jeho najbližšieho hviezdneho suseda – alfy Centauri. Veľa hviezd už dospelo do vývojového štádia červeného obra, jednej z posledných etáp v živote hviezdy a na snímke majú žltooranžovou farbu. Guľové hviezdokopy patria k vôbec najstarším objektom vo vesmíre. Hviezdy, ktoré obsahujú, vznikli z jedného oblaku medzihviezdnej hmoty v približne rovnakom čase – typicky zhruba pred 10 miliardami rokov. Všetky hviezdy majú pomerne nízku hmotnosť a ako také spaľujú vodík vo svojom vnútri oveľa pomalšie než „tučnejšie“ hviezdy. Guľové hviezdokopy sa sformovali v najrannejších štádiách vývoja svojich materských galaxií a ich štúdium môže poskytnúť dôležité informácie o vývoji danej galaxie aj hviezd, ktoré ju tvoria. Guľová hviezdokopa M 107 patrí k intenzívne sledovaným objektom, pretože bola na jednom zo 160 hviezdnych polí vybraných pre prehliadku Pre-FLAMES (Pre-FLAMES Survey) – predbežný prieskum uskutočnený v rokoch 1999 až 2002 pomocou 2,2 m ďalekohľadu na observatóriu La Silla (Čile) za účelom nájdenia vhodných hviezd pre ďalšie následné pozorovania pomocou VLT patriaceho taktiež do ESO (Very Large Telescope, Cerro Paranal, Čile) a spektrografu FLAMES. Prístroj FLAMES umožňuje pozorovať naraz až 130 jednotlivých objektov v zornom poli, čo je vhodné predovšetkým pri spektroskopickom štúdiu hviezdami husto pokrytých oblastí, ako sú napríklad guľové hviezdokopy. Guľovú hviezdokopu M 107 nájdete na oblohe v súhvezdí Hadonosa (lat. Ophiuchus, skr. Oph) severne od klepiet súhvezdia Škorpióna (lat. Scorpius, skr. Sco). Nie je síce pozorovateľná voľným okom, ale pri zdanlivej magnitúde okolo 8 je možné ju na miestach s tmavou oblohou pozorovať už triédrom či malým ďalekohľadom. Priemer objektu na oblohe dosahuje 13’ (oblúkových minút), čo pri danej vzdialenosti zodpovedá skutočnému priemeru asi 80 svetelných rokov. Je zaujímavé, že takmer polovicu všetkých guľových hviezdokôp, ktoré poznáme v Galaxii, nájdete v súhvezdiach Strelca, Škorpióna a Hadonosa, teda zhruba smerom do centra Galaxie. Dôvod je jednoduchý: pretože sa všetky guľové hviezdokopy pohybujú okolo stredu Galaxie po excentrických eliptických dráhach, je štatisticky pravdepodobnejšie, že ich budeme pozorovať častejšie v tomto smere. Guľovú hviezdokopu dnes známu ako M 107 objavil Pierre Méchain v apríli 1782. Objekt bol spolu s ďalšími šiestimi zaradený do zoznamu „Pridaných objektov Messierovho katalógu“ (Additional Messier Objects), ktoré pôvodná finálna verzia Messierovho katalógu nehviezdnych objektov zverejneného rok pred tým neobsahovala. Dňa 12. mája 1793 hviezdokopu nezávisle objavil aj William Herschel, ktorý v nej ako prvý v histórii rozlíšil jednotlivé hviezdy. Až v roku 1947 však dostala tato hviezdokopa svoje číslo 107 a stala sa tak poslednou hviezdokopou zaradenou priamo do slávneho Messierovho katalógu. Uvedená snímka je zložená z jednotlivých expozícií získaných kamerou WFI (Wide Field Camera) na ďalekohľade MPG/ESO s priemerom primárneho zrkadla 2,2 m, ktorý sa nachádza na observatóriu La Silla v Čile. Farebný záber vznikol zložením snímok získaných cez filtre pre modrú, zelenú a blízku infračervenú oblasť spektra.

RNDr. Zdeněk Komárek