Objavená planéta extragalaktického pôvodu

Tím európskych astronómov využívajúci 2,2-metrový ďalekohľad MPG/ESO na observatóriu La Silla v Chile objavil planétu u hviezdy, ktorá do našej Galaxie pricestovala odinakiaľ. Planéta jupiterovho typu je sama o sebe neobvyklá, pretože obieha okolo hviezdy nachádzajúcej sa v záverečnej fáze života, ktorá by ju v budúcnosti mohla pohltiť. Sústava tak prináša dôležité poznatky vzťahujúce sa ku vzdialenej budúcnosti našej slnečnej sústavy. Za posledných 15 rokov astronómovia objavili vyše 500 planét u hviezd v našom blízkom kozmickom okolí, ale dosiaľ sa nepodarilo žiadne potvrdené pozorovanie planéty v inej galaxii. Teraz sa ale podarilo objaviť planétu s minimálnou hmotnosťou 1,25 hmotnosti Jupitera u hviezdy extragalaktického pôvodu, ktorá sa však v súčasnosti nachádza vnútri našej Galaxie. Táto hviezda je súčasťou takzvaného „Helmiovej prúdu“, čo je skupina hviezd pôvodne patriacich jednej trpasličej galaxii, ktorú naša Galaxia pohltila pri „kanibalskej hostine“, ktorá sa odohrala pred 6 až 9 miliardami rokov. Tieto výsledky boli publikované v novembri 2010 v časopise Science Expres. „Je to veľmi vzrušujúci objav,“ hovorí Rainer Klement (Max-Planck-Institut für Astronomie), ktorý bol zodpovedný za výber vhodných objektov pre uvedenú štúdiu. „Po prvý raz sa podarilo objaviť planétu v prúde hviezd, ktoré sú extragalaktického pôvodu. Doposiaľ nemáme potvrdené pozorovania planét v cudzích galaxiách, pretože sú príliš ďaleko. Ale proces splývania galaxií nám priniesol extragalaktickú planétu takmer na dosah. „Hviezda má označenie HIP 103044 a nachádza sa 2000 svetelných rokov od nás. Na oblohe by ste ju našli v južnom súhvezdí Chemická pec, lat. Fornax (skratka For). Vedci planétu označenú HIP 103044 b objavili pri podrobnom sledovaní jemného kolísania radiálnej rýchlosti (rýchlosti v smere zorného lúča) hviezdy, ktoré je spôsobené gravitačným pôsobením sprievodcu. Na získanie potrebných údajov použili spektrograf s vysokým rozlíšením FEROS v spojení s 2,2 metrovým ďalekohľadom MPG/ESO na observatóriu La Silla v Chile. Na zaujímavosti pridáva objavu aj fakt, že HIP 103044 b je pravdepodobne jednou z mála známych exoplanét, ktorá prežila fázu červeného obra svojej materskej hviezdy – obdobie mohutnej expanzie po vyčerpaní vodíkového paliva v jadre. Hviezda v súčasnosti vo svojom vnútri už spaľuje hélium a je zasa oveľa menšia. Tieto takzvané „hviezdy horizontálnej vetvy Hertzsprung - Russellovho diagramu“ sú v súčasnosti pre lovcov planét takmer nedotknutou oblasťou. „Uvedený objav je jedným z výsledkov systematického hľadania exoplanét u hviezd na konci ich života,” hovorí vedúci výskumu Johny Setiawan (Max-Planck-Institut für Astronomie). „A je to o to zaujímavejšie, ak zoberieme do úvahy vzdialenú budúcnosť slnečnej sústavy, pretože sa predpokladá, že za 5 miliárd rokov sa aj naše Slnko stane červeným obrom.” Planéta HIP 103044 b sa nachádza veľmi blízko svojej hviezdy. V najbližšom bode svojej eliptickej dráhy je vzdialená len jeden priemer hviezdy od jej povrchu (0,055 AU = 8,2 milióna km) a jeden jej obeh trvá 16,2 dňa. Setiawan a jeho kolegovia špekulujú, že dráha planéty bola predtým oveľa väčšia a zmenšila sa až v čase, keď hviezda prechádzala fázou červeného obra. Všetky bližšie planéty nemuseli mať toľko šťastia. „Hviezda rotuje na hviezdu horizontálnej vetvy pomerne rýchlo,” hovorí Setiawan. „Jedným z možných vysvetlení je, že HIP103044 vo fáze červeného obra pohltila svoje vnútorné planéty, čo urýchlilo jej rotáciu.” HIP 103044 b síce zatiaľ unikla osudu, ktorý stretol vnútorné planéty systému, ale jej materská hviezda sa v nasledujúcej fáze vývoja opäť nafúkne a planétu zrejme pohltí. A to môže byť aj osud vonkajších planét slnečnej sústavy, napríklad Jupitera, v čase, kedy sa život Slnka nachýli k svojmu koncu. Vyvstáva tu tiež otázka, ako vlastne vznikajú veľké planéty. Zdá sa totiž, že táto hviezda obsahuje len veľmi málo prvkov ťažších než vodík a hélium – oveľa menej než dosiaľ známe hviezdy s planétami. „Pre súčasné modely formovania planét je naozajstný oriešok vysvetliť, ako mohla pri hviezde, ktorá ledva obsahuje nejaké ťažšie prvky, vzniknúť planéta. Planéty okolo takej hviezdy pravdepodobne museli vzniknúť trocha iným spôsobom,” dodáva Setiawan.

 RNDr. Zdeněk Komárek