Hviezda Éta Carinae opäť vyvádza

Astronómovia pozor! Sústreďte sa na hviezdu η Car! (Éta Carinae, Carina = názov súhvezdia Lodný kýl) Zasa sa dostáva do aktívnej fázy. Hubblov kozmický ďalekohľad (HST) totiž pozoroval hmlovinu „Homunculus“ vytvorenú v roku 1843 počas zjasnenia superhmotnej hviezdy η Car v jej centre. Takúto, aj keď nie celkom doslovnú, výzvu, zverejnil Dan Green v novembri 2009 v cirkulári IAU (IAU = Medzinárodná astronomická únia). Pozorovania pomocou zobrazovacieho spektrografu (ktorý je teraz znovu v činnosti po výpadku v roku 2004) na HST v auguste 2009 ukázali, že jasnosť jednej z najhmotnejších nestabilných hviezd sa počas posledných šiestich mesiacov zvýšila. Teraz má jasnosť 5,1 magnitúdy a dá sa vidieť i voľným okom, ale samozrejme na južnej oblohe. A sú indície, že sa chystá ešte viac prekvapení. Vedci diskutovali o tom, či zjasnenie (výbuch) tejto hviezdy v roku 1843, ktoré ju učinilo druhou najjasnejšou hviezdou oblohy, má za následok nejaký prudký vnútorný výbuch hviezdy, alebo únik hmoty z jej povrchu poháňaný tlakom žiarenia. Ani fakt, že hviezda Éta Carinae je v skutočnosti dvojhviezda, nám neuľahčuje vybrať z týchto možností a ani predpovedať, čo sa stane v budúcnosti. V modeli tejto hviezdy sa predpokladá, že pozostáva z dvoch horúcich modrých veľobrov, pričom hviezdne vetry z týchto zložiek sa zrážajú a vytvárajú rázovú vlnu obkolesujúcu menšiu z nich a vyžarujúcu röntgenové žiarenie. Zložky tejto dvojhviezdy s hmotnosťou 90 až 100 krát väčšou než má Slnko a svietivosťou približne 5 miliónov Sĺnk sa k sebe dostávajú každých 5 a pol roka na vzdialenosť 1 až 2 AU (Astronomická jednotka, približne 149,6 miliónov km) – naposledy sa tak stalo v januári 2009. V súčasnosti máme dôkaz, že röntgenové žiarenie naozaj vytvárajú hviezdne vetry unikajúce z týchto super ťažkých hviezd pri vzájomnej kolízii. Je to zároveň indikátor toho, že hviezda vstupuje do nového štádia straty hmoty. Pravdepodobne sa dostáva do posledného výdychu vo svojom krátkom, ale pozoruhodnom živote. Podľa niektorých údajov zostáva Éte Carinae len niekoľko tisíc rokov do svojho rozfúknutia sa na márne kúsky. Ale jej príbuzní, nazývaní „LBV - luminous blue variables = svietivé modré premenné hviezdy“, ktoré náhle explodovali ako supernovy (napr. SN 2006jc) dali vznik špekuláciám o tom, že jej koniec môže prísť v rozmedzí dĺžky ľudského života, ba dokonca len za niekoľko rokov. Divoký tanec zmien jasnosti Éty Carinae trvá takmer dve storočia. Prerušený bol ohromujúcim poklesom po maxime v roku 1843, vzostupom jasnosti v 40-tych rokoch 20. storočia a od 90-tych rokov prechádza istým oživením. Táto superhviezda je od nás vzdialená 7000 svetelných rokov a pozorovanie záveru jej života pokračuje. Astronómovia pripravili pozorovaciu kampaň práve pomocou už zmieneného Hubblovho kozmického ďalekohľadu a Observatória v La Plata v Argentíne.

RNDr. Zdeněk Komárek