Malý galaktický sused

Európske južné observatórium (ESO) zverejnilo v októbri 2009 novú snímku Barnardovej galaxie, jedného z našich najbližších galaktických susedov. Táto galaxia, tiež známa pod katalógovým označením NGC 6822, v sebe skrýva oblasti s veľmi bohatou tvorbou hviezd a aj neobvyklé hmloviny, ako napríklad „bublinu“ viditeľnú na obrázku vpravo hore. NGC 6822 je astronómami klasifikovaná ako nepravidelná trpasličia galaxia a to vďaka svojmu neusporiadanému vzhľadu a na galaktické pomery veľmi malej veľkosti. Neobvyklý tvar týchto zvláštnych malých galaxií pomáha astronómom pochopiť ako sa galaxie vyvíjajú, ako spolu interagujú a navzájom sa aj „požierajú“ a za sebou zanechávajú žiariace zvyšky tvorené hviezdami. Pri pohľade zo Zeme žiari Barnardova galaxia za clonou obrovského počtu hviezd v popredí, ktoré patria do našej Galaxie (Mliečnej cesty). Na oblohe by ste ju totiž našli v jednej z najhustejších častí Mliečnej cesty v súhvezdí Strelca. Pri vzdialenosti „len“ 1,6 milióna svetelných rokov patrí NGC 6822 do tzv. Miestnej skupiny galaxií. Meno dal tejto galaxii jej objaviteľ, americký astronóm Edward Emerson Barnard, ktorý tento nenápadný objekt pozoroval ako prvý v roku 1884 pomocou ďalekohľadu s priemerom objektívu iba 12,5 cm. Priloženú snímku astronómovia získali pomocou oveľa väčšieho ďalekohľadu s priemerom 2,2 m, ktorý sa nachádza na observatóriu ESO La Silla v severnom Chile a širokouhlej kamery WFI (Wide Field Imager). Napriek kvalitnej použitej pozorovacej technike postráda galaxia majestátne špirálové ramená aj jasne žiariacu centrálnu výduť, súčasti typické pre veľké galaxie Miestnej skupiny – ako sú napr. M31 v Andromede, M33 v Trojuholníku a samozrejme naša Galaxia. Červenkasté hmloviny na snímke prezrádzajú prítomnosť oblastí vzniku nových hviezd, kde tieto horúce mladé hviezdy zohrievajú okolité plynné oblaky. Veľmi nápadná je predovšetkým hmlovina v tvare bubliny v pravom hornom rohu. V jej strede sa nachádza zhluk hmotných hviezd, ktoré vyvrhujú hmotu do okolitého priestoru. Tá sa stretáva s okolitým medzihviezdnym plynom a vytvára žiarivé štruktúry, ktoré majú pri pohľade z nášho uhla pohľadu kruhový tvar. Na snímke nájdeme takých oblastí viacero. S veľkosťou jedna desatina rozmeru našej Galaxie spĺňa Barnardova galaxia bezo zvyšku svoju trpasličiu klasifikáciu. Za všetko hovorí aj počet hviezd: zatiaľ čo Barnardova galaxia ich obsahuje asi 10 miliónov, je to zanedbateľný počet oproti odhadovaným 400 miliardám hviezd v našej Galaxii. V skutočnosti sú ale trpasličie galaxie vo vesmíre, ale aj v našej Miestnej skupine, zastúpené početnejšie než ich obrie náprotivky. Nepravidelné galaxie, ako Barnardova, získali svoj neusporiadaný vzhľad pri blízkych stretnutiach s inými galaxiami. Galaxie sú, rovnako ako všetko vo vesmíre, v neustálom pohybe a preto sa tiež pomerne často stretávajú, alebo dokonca prechádzajú jedna cez druhú. Hustota hviezd v galaxiách je síce príliš nízka na to, aby dochádzalo k častým zrážkam jednotlivých hviezd, ale gravitačné pôsobenie dokáže dramaticky zamotať alebo roztrhať pôvodne ladné tvary jednotlivých galaxií. Pri tom môžu byť celé zhluky hviezd vyvrhnuté ďaleko do okolitého priestoru a z nich sa môžu potom sformovať samostatné malé nepravidelné galaxie, také ako NGC 6822.

RNDr. Zdeněk Komárek