Sonda LCROSS vytvorila kráter na Mesiaci

Sonda NASA Lunar Crater Observation and Sensing Satellite (LCROSS) vytvorila na povrchu Mesiaca dvojicu impaktných (dopadových) kráterov. Všetko sa to odohralo podľa plánu v piatok 9. októbra 2009. Cieľom tohto experimentu bolo hľadať stopy vody v mesačných kráteroch v blízkosti južného pólu, presnejšie kryštálikov ľadu premiešaných s horninami. Vedci teraz budú analyzovať údaje z palubných prístrojov, aby objavili možné stopy po tomto ľade. Sonda LCROSS preletela počas historickej misie 9 miliónov kilometrov za 113 dní. Koniec misie bol pri kráteri Cabeus. Tento kráter sa nachádza v trvalom tieni v oblasti južného pólu Mesiaca. Kozmická sonda bola vypustená z Kennedy Space Center na Floride 18. júna ako sprievodná misia k Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO). „Vedecké prístroje sondy LCROSS pracovali výborne a dodali veľké množstvo údajov, ktoré veľmi prispejú k lepšiemu pochopeniu nášho najbližšieho vesmírneho suseda,“ povedal Anthony Colaprete, vedúci výskumu a vedecký pracovník projektu z NASA Ames Research Center v Moffett Field v Kalifornii. „Náš tím je získaním údajov nadšený.“ Prípravu na impakt s horným stupňom rakety Centaur začala sonda LCROSS vo vzdialenosti asi 86 000 km nad povrchom Mesiaca už v utorok 6. 10. 2009. O tri dni neskôr dopadol Centaur rýchlosťou viac než 2,4 km za sekundu (8640 km/h) na povrch Mesiaca. Vytvorený impakt pozorovali prístroje na palube sondy LCROSS počas približne štyroch minút. O 4 minúty po Centaurovi dopadol na povrch Mesiaca aj samotný LCROSS. Kráter vytvorený po dopade rakety Centaur mal priemer asi 28 metrov a oblak prachu mal 15 sekúnd po dopade rozmer okolo 6 až 8 kilometrov. Prvé hmatateľnejšie výsledky z dopadu urýchľovacieho stupňa Centaur na povrch Mesiaca naznačujú, že všetkých 9 prístrojov na palube sondy LCROSS získalo potrebné údaje. Zo Zeme sme však dopad napriek pôvodným predpokladom nepozorovali. Podľa predpokladov mal vzniknúť kráter s priemerom až 30 m a hĺbkou až 5 m. Následkom dopadu mal byť vyvrhnutý oblak prachu s hmotnosťou asi 350 ton do výšky až 10 kilometrov a mal byť viditeľný aj amatérskymi ďalekohľadmi. Oblakom prachu preletela sonda LCROSS a analyzovala jeho zloženie. Celú scénu pri južnom póle Mesiaca sledoval aj Hubblov kozmický ďalekohľad a veľké pozemské ďalekohľady. Už niekoľko desiatok minút po dopade však bolo zrejmé, že sonda LCROSS získala „nejaké dáta“, ale ďalekohľady na Zemi na prekvapenie všetkých nezaznamenali vôbec nič. Iskričky nádeje, prichádzajúce z niektorých observatórií, nakoniec postupne pohasli. Okamžite sa vyrojili najrôznejšie špekulácie, prečo nebol záblesk z dopadu pozorovateľný ani najväčšími ďalekohľadmi, keď sa hovorilo o tom, že úkaz bude možné vidieť aj amatérskymi ďalekohľadmi. Peter Schultz z tímu okolo LCROSS zverejnil správu, podľa ktorej nebolo možné pozorovať na Zemi záblesk z dopadu jednoducho preto, že nám vo výhľade bránil okraj obrej impaktnej panvy s výškou 3 kilometre. A kráter, ktorý vznikol dopadom, mal priemer len 28 metrov, pričom rozlišovacia schopnosť najväčších ďalekohľadov je asi 180 metrov, takže šance nájsť tento nový kráter na povrchu Mesiaca sú nulové. Fakt, že sme dopad nepozorovali zo Zeme, nie je znakom neúspechu misie. Pozorovanie úkazu zo Zeme mal byť skôr bonus pre amatérskych astronómov. Okrem LCROSS zaznamenala dopad ešte sesterská sonda LRO z obežnej dráhy okolo Mesiaca keď prelietala nad miestom dopadu vo výške 80 km 90 sekúnd po dopade. Rozlíšenie tejto sondy je 2 metre, čo vedcom umožnilo taktiež získať kvalitné dáta. Kľúčové údaje mala získať sonda LCROSS a po týždni základných analýz sa zdá, že bola úspešná. Očakáva sa, že analýza dát z LCROSSu zaberie niekoľko týždňov a až potom bude možné urobiť definitívne rozhodnutie o prítomnosti či neprítomnosti vodného ľadu v okolí mesačných pólov.

RNDr. Zdeněk Komárek