Nový obrovský prstenec Saturna

Spitzerov kozmický ďalekohľad patriaci NASA objavil okolo planéty Saturn nový obrovský prstenec. Ide o najväčší prstenec z celého systému prstencov tejto planéty. Nový prstenec leží v najväčšej vzdialenosti od Saturna a je skolený k hlavnej rovine prstencov o 27 stupňov. Oblak materiálu začína asi šesť miliónov kilometrov od planéty a tiahne sa do vzdialenosti asi 12 miliónov kilometrov. Jeden zo Saturnových najvzdialenejších mesiacov, Féba (Phoebe), v tomto novo objavenom prstenci obieha a je pravdepodobne aj zdrojom jeho materiálu. Najnovšie halo Saturna je veľmi tenké – jeho vertikálna výška je asi dvadsaťnásobok priemeru planéty (t.j. 2,4 milióna km). Na vyplnenie prstenca by bolo treba naskladať vedľa seba asi miliardu Zemí. „Je to jeden z najprekvapivejších prstencov“ povedala Anne Verbiscerová, astronómka z University of Virginia v Charlottesville. „Keby sme mohli prstenec vidieť, vyplnil by na oblohe priestor dvoch Mesiacov v splne, každý na jednej strane Saturna.“ Samotný prstenec je tenký a je tvorený oblakom ľadu a prachu. Len infračervené senzory Spitzerovho ďalekohľadu boli schopné zachytiť jeho svit. „Spitzer“ bol vypustený v roku 2003 a teraz sa nachádza 107 miliónov kilometrov od Zeme, na obežnej dráhe okolo Slnka. Tento objav môže pomôcť vyriešiť starú záhadu jedného zo Saturnových mesiacov. Mesiac Japetus má totiž čudný vzhľad – jedna pologuľa je jasná a druhá tmavá, tento vzor pripomína symbol jin-jang. Japetus po prvý raz pozoroval astronóm Giovanni Domenico Cassini v roku 1671 a teraz je na jeho počesť tmavá strana tohto mesiaca pomenovaná Cassini Regio. Najnovší objav môže prispieť k vysvetleniu toho, ako vznikla oblasť Cassini Regio. Prstenec obieha v rovnakom smere ako Féba, zatiaľ čo Japetus, iné prstence a väčšina mesiacov planéty obiehajú v opačnom smere. Podľa vedcov prúdi určitá časť tmavého materiálu a prachu od vonkajších prstencov a dopadá na Japetus. „Astronómovia tak majú dlho hľadané spojenie medzi vonkajším mesiacom Saturna Fébou a temným materiálom mesiaca Japetus,“ hovorí Douglas Hamilton z University of Maryland. „Tento nový prstenec poskytuje presvedčivý dôkaz o tomto prepojení.“ Verbiscerová so spolupracovníkmi použila Spitzerov ďalekohľad a jeho infračervenú kameru pre dlhšie vlnové dĺžky na skenovanie oblasti oblohy vo veľkých vzdialenostiach okolo Saturna (vo vnútri dráhy mesiaca Féba). Astronómovia tušili, že Féba môže obiehať v prachovom prstenci, v materiále, ktorý bol vyvrhnutý pri malých kolíziách s kométami – proces podobný tomu, ako keď okolo hviezd s prachovými diskami obiehajú pozostatky planét. Keď sa vedci pozreli na prvé údaje zo Spitzerovho ďalekohľadu, bol dôkaz na svete, prachový pás sa objavil. Prstenec bude veľmi obtiažne pozorovať ďalekohľadom vo viditeľnom svetle. Jeho častice sú veľmi rozptýlené a môžu sa tiahnuť od Saturna ďaleko do medziplanetárneho priestoru. Relatívne malý počet častíc v prstenci príliš neodráža slnečné svetlo. „Častice sú od seba tak ďaleko, že pokiaľ by sme v prstenci stáli, vôbec by sme o tom nevedeli,“ povedala Anne Verbiscerová. Spitzerov ďalekohľad však bol schopný zaznamenať žiarenie chladného prachu z prstenca s teplotou okolo 80 K (-193 stupňov C). Chladné objekty totiž žiaria v infračervenom obore spektra. Napríklad aj kopček zmrzliny v infračervenej oblasti žiari. „Zameraním sa na žiarenie z chladného prachu prstenca už potom bolo pre Spizterov ďalekohľad jednoduché tento prstenec objaviť,“ dodáva Anne Verbiscerová. Tieto pozorovania boli vykonané ešte pred tým, než sa v Spitzerovom ďalekohľade vyčerpala chladiaca látka (v máji 2009 roku).

RNDr. Zdeněk Komárek