Organické látky na trpasličej planéte Haumea

Tmavo červená oblasť, ktorá bola objavená na povrchu trpasličej planéty Haumea, sa zdá byť bohatšia na minerály a organické látky, než okolitý ľadom pokrytý povrch. Objav astronómov predstavil v septembri 2009 na kongrese European Planetary Science Congress (Potsdam, SRN) Dr. Pedro Lacerda. Červená škvrna bola objavená na základe meraní zmien jasnosti počas rotácie trpasličej planéty. Pôvod škvrny je zatiaľ neznámy, avšak jej „svetelná krivka“, ktorá popisuje časové zmeny jej jasnosti, nemá presne rovnaký priebeh na rôznych vlnových dĺžkach. Malé, avšak stále rovnaké odchýlky naznačujú že tmavá škvrna je vo viditeľnom svetle troška červenšia. „Naše prvé pozorovania trpasličej planéty Haumea vypovedali o tom, že sa na jej povrchu nachádza odlišná škvrna. Dve maximá a dve minimá jasnosti pozorované na svetelnej krivke neboli celkom zhodné, ako by sme očakávali pre rovnorodý povrch. To ukazovalo na prítomnosť tmavšej škvrny na inak svetlom povrchu. Avšak svetelná krivka Haumey nám hovorila aj niečo naviac - zvlášť keď sme získali infračervené dáta, kedy sme začali chápať, čo tá škvrna môže predstavovať,“ hovorí Pedro Lacerda (Newton Fellow at Queen´s University Belfast). Pravdepodobné vysvetlenie týchto meraní je, že škvrna je bohatá na minerály a organické látky, alebo že predstavuje drobný kryštalický ľad. Pokiaľ je táto škvrna jazvou po nedávnom impakte na povrchu telesa, potom sa prítomný materiál môže svojim zložením podobať materiálu impaktora, snáď premiešanému s materiálom z podpovrchových vrstiev Haumey. Haumea obieha okolo Slnka za dráhou Neptúna, v oblasti označovanej ako Kuiperov pás. Ide o štvrté najväčšie známe teleso v tejto oblasti (väčšie sú len Eris, Pluto a Makemake). Tieto veľké telesá Kuiperovho pása spoločne s najväčším objektom hlavného pása asteroidov - Ceres - patria medzi tzv. trpasličie planéty. Jednou z prekvapujúcich vlastností Haumey je jej veľmi rýchla rotácia: okolo vlastnej osi sa otočí raz za 3,9 hodiny. Žiadne iné veľké teleso slnečnej sústavy sa neotáča tak rýchlo ako Haumea. V dôsledku rotácie má táto trpasličia planéta tvar pretiahnutého elipsoidu s rozmermi približne 2000 x 1600 x 1000 km. Tento tvar je výsledkom rovnováhy medzi gravitáciou telesa a odstredivou silou. Nedá sa vylúčiť, že Haumea bola roztočená na súčasnú rýchlosť v dôsledku veľkého impaktu pred viac než miliardou rokov. Naviac, v roku 2005 boli objavené dva malé mesiace Haumey, ktoré mohli vzniknúť práve ako dôsledok predpokladanej kolízie. Jeden z mesiacov má priemer asi 310 km a okolo Haumey obieha po takmer kruhovej dráhe vo vzdialenosti 50 000 km raz za 49 dní. Druhý trocha menší mesiac (170 km) krúži vo vzdialenosti 26 000 km a dobu obehu má 18 dní. Pretože sa Haumea nachádza vo veľkej vzdialenosti od Zeme, je pozorovateľná len ako dosť nezreteľný svetelný bod. Oveľa viac informácií sme o tomto objekte získali na základe vyhodnotení zmien jasnosti, t.j. svetelnej krivky. Pretože sa tu kombinuje rotácia trpasličej planéty a jej eliptický tvar, zjasnenie a pokles jasnosti Haumey je dôsledkom odrazu slnečného svetla na väčšej či menšej časti povrchu. Rozsah týchto variácií umožňuje určiť sploštenie telesa a zistené časové intervaly medzi jednotlivými poklesmi a nárastmi jasnosti určujú jeho periódu rotácie. Takto presne určený tvar trpasličej planéty Haumea a jej rotačnej rýchlosti vedie k záveru, že jej priemerná hustota viac než 2,5 krát prevyšuje hustotu vody. Zo spektroskopických pozorovaní vieme, že Haumea je pokrytá vodným ľadom. Pomerne vysoká hustota napovedá, že musí mať kamenné jadro. Nové pozorovania červenej škvrny na povrchu Haumey pomocou ďalekohľadov VLT Európskeho južného observatória sú naplánované na začiatok roka 2010. „Teraz budeme vykonávať detailnú spektroskopiu tejto škvrny s nádejou, že detailne identifikujeme jej chemické zloženie a vyriešime tak záhadu jej pôvodu,“ dodáva Pedro Lacerda.

RNDr. Zdeněk Komárek