Horúca skalnatá exoplanéta, ba dokonca dve

Vo februári 2009 objavil kozmický ďalekohľad CoRoT exoplanétu označenú CoRoT-7b. Je to zatiaľ najmenšia známa exoplanéta krúžiaca okolo hviezdy hlavnej postupnosti. Jej hmotnosť sa odhaduje na 4,8 Mz (hmotností Zeme) a polomer na 1,68 Rz (polomeru Zeme). Priemerná hustota planéty potom vychádza asi 5,588 g/cm3, čo je nepatrne viac ako stredná hustota našej Zeme (5,515 g/cm3). Exoplanéta CoRoT-7b má teda zrejme pevný (skalnatý) povrch. Jej hmotnosť takmer 5 Zemí ju zaraďuje do kategórie tzv. Superzemí. Pokiaľ by vám však v hlave skrsla myšlienka o možnosti života na tejto planéte, tak budete sklamaní. CoRoT-7b obieha okolo svojho slnka vo vzdialenosti len 0,0172 AU (teda len 2,6 milióna km) raz za 20,5 hodiny! Po svojej obežnej dráhe planéta uháňa priemernou rýchlosťou 208 km/s, čo je 7 krát rýchlejšie než obieha Zem okolo Slnka. Teplota na povrchu tohto vzdialeného sveta sa odhaduje na 1000 až 1500°C. Podľa jednej z teórií mohla byť exoplanéta CoRoT-7b pôvodne zárodkom jadra obrej plynnej planéty - takej, ako je v slnečnej sústave Urán či Neptún. Počas svojho života sa však priblížila ku svojej hviezde tak blízko, že o svoju atmosféru prišla a zostalo len kamenné jadro. Túto exoplanétu, ako bolo povedané na začiatku, objavil kozmický ďalekohľad CoRoT (COnvection, ROtation & planetary Transits) určený predovšetkým na hľadanie exoplanét. Druhou úlohou je výskum hviezdnej seizmológie (malých pulzácii hviezd). Do vesmíru odštartoval koncom roka 2006. CoRoT hľadá exoplanéty metódou tranzitnej fotometrie. Pokiaľ exoplanéta z nášho pohľadu prechádza (tranzituje) popred svoju hviezdu, dôjde k nepatrnému poklesu jasnosti hviezdy, čo sa dnes dá merať aj amatérskou technikou - CCD - kamerou pripevnenou na malom ďalekohľade. Rovnakú metódu na hľadanie exoplanét používa aj kozmický ďalekohľad Kepler, ktorý by mal v najbližších rokoch priniesť objavy planét zemského typu. Po objave exoplanéty CoRoT-7b sa astronómovia zamerali na jej materskú hviezdu spektrografom HARPS, ktorý je umiestnený na 3,6 m ďalekohľade Európskeho južného observatória (ESO) na La Silla v Chile. Zo spektra materskej hviezdy sa metódou meraní radiálnych rýchlostí podarilo odhadnúť hmotnosť exoplanéty CoRoT-7b a tiež odhaliť ďalšiu planétu, ktorá má názov CoRoT-7c. Nová exoplanéta má hmotnosť 8,4 Mz a okolo hviezdy obieha vo vzdialenosti 0,046 AU (6,9 miliónov km) s periódou 3,7 dňa. Je veľmi pravdepodobné, že aj ona má skalnatý povrch a spadá do kategórie Superzemí. Zistiť priemer tejto exoplanéty ale nie je možné, pretože podľa dostupných informácií popred disk svojej hviezdy neprechádza. Preto je možné zistiť (zo spektra materskej hviezdy) len dolnú hranicu jej hmotnosti, ale nie jej rozmer. Za objavom novej exoplanéty CoRoT-7c stojí medzinárodný tím astronómov pod vedením D. Queloza, jedného z dvoch objaviteľov vôbec prvej exoplanéty - 51 Peg b - v roku 1995. V krátkej dobe tak ide o objav iba druhého multiplanetárneho systému, u ktorého aspoň jedna planéta vykonáva tranzity. Hviezda CoRoT-7 sa nachádza vo vzdialenosti asi 490 svetelných rokov smerom k súhvezdiu Jednorožca. Jej hmotnosť je 0,93 hmotnosti Slnka, polomer 0,87 polomeru Slnka. Vek tejto hviezdy sa odhaduje na 1,2 – 2,3 miliardy rokov, má spektrálnu triedu G9 V, čomu zodpovedá teplota 5275 K. Má jasnosť 11,7 magnitúdy. Ide dosiaľ o prvú hviezdu, okolo ktorej obiehajú dve planéty typu Superzeme.

RNDr. Zdeněk Komárek