Európske družice skúmajú nový magnetar

Zdroj žiarenia gama SGR 0501+4516 je na ilustračnom obrázku predstavený ako umelecký koncept a tento objekt je aj členom vyberanej triedy objektov nazývaných magnetary. Tieto hviezdne zvyšky sú najmagnetickejšímí objektmi vo vesmíre. Poznáme ich len 15. V auguste 2008 pozorovala družica NASA s názvom Swift viacnásobné vzplanutie zo vzácneho objektu známeho ako opakujúci sa zdroj mäkkého gama žiarenia (angl. soft gamma repeater – preto skratka tohto typu objektov SGR). Teraz astronómovia informujú o podrobnom výskume týchto erupcií za použitia družíc patriacich ESA (European Space Agency) s menami XMM-Newton a INTEGRAL (International Gamma-Ray Astrophysics Laboratory). Objekt označený ako SGR 0501+4516 bol prvým tohto typu (tzn. magnetarom) objaveným v poslednom desaťročí a len piatym potvrdeným opakujúcim sa zdrojom mäkkého gama žiarenia – teda SGR. „Niektoré zdroje sú extrémne aktívne, ale iné môžu byť v kľude desaťročia i viac,“ povedal Nanda Rea z Amsterdamskej univerzity, ktorý viedol tento výskum. „To podporuje myšlienku, že mnohí členovia tejto triedy ostávajú neznámi.“ Astronómovia si myslia, že erupcie SGR vznikajú z najmagnetickejších objektov vo vesmíre - z magnetarov. Magnetary sú neutrónové hviezdy – skolabované a rozdrvené jadrá explodovaných hviezd - ktoré z doteraz neznámych dôvodov majú super silné magnetické polia. S magnetickým poľom, ktoré je 100 biliónkrát silnejšie než magnetické pole našej Zeme, by magnetar umiestnený v polovičnej vzdialenosti Mesiaca od Zeme (asi 190 000 km) vymazal všetky magnetické pásiky na každej platobnej karte na našej planéte. „Magnetary nám umožňujú skúmať hmotu v extrémnych podmienkach, ktoré sa nedajú pripraviť na Zemi,“ hovorí Kevin Hurley, člen tímu z University of California, Berkeley. Dva typy objektov - SGR a aj príbuzná skupina vysoko energetických neutrónových hviezd nazývaná anomálne röntgenové pulzary – sú považované za magnetary. Ale, ako bolo povedané, astronómovia poznajú len 15 prípadov magnetarov. Objekt SGR 0501+4516 sa nachádza vo vzdialenosti približne 15 000 svetelných rokov a bol objavený vďaka svojmu záblesku. Astronómovia si myslia, že jeho vzplanutie vyvolala nestabilná konfigurácia magnetického poľa tejto neutrónovej hviezdy. „Ak raz magnetické pole obnoví stabilnejšiu konfiguráciu, aktivita ustane a hviezda sa vráti do kľudového stavu so slabým vyžarovaním.“ vysvetľuje Rea. Dvanásť hodín po tom, čo sa Swift zameral na SGR 0501+4516, začal XMM-Newton s doteraz najdetailnejším pozorovaním slabnúceho záblesku magnetaru. Objekt prekonal stovky malých vzplanutí za viac než štyri mesiace. Družica INTEGRAL detegovala röntgenové žiarenie z tohto objektu, ktoré už bolo za hranicou možností družice XMM-Newton. Je to po prvý krát, kedy bola zaregistrovaná taká prechodná vysoko energetická emisia röntgenového žiarenia počas fázy vzplanutia SGR. Táto emisia zmizla počas desiatich dní po vzplanutí. Plánujú sa samozrejme ďalšie pozorovania objektu SGR 0501+4516 pomocou XMM-Newton s tým, že sa snáď podarí zachytiť ho aj v kľudovom stave po vzplanutí.

RNDr. Zdeněk Komárek