Jozefína svoje detstvo prežila v Iňačovciach a tam pri svojej starej mame pomalými

krôčkami vnikala do tajov tkáčskeho remesla a tak už vtedy vznikali pod jej rukami koberčeky,

ručníky, prikrývky.

Po absolvovaní základnej a strednej školy vyštudovala špeciálnu pedagogiku na

Pedagogickej Fakulte UK v Trnave. Na odbornom učilišti internátnom v Michalovciach

sa až do dôchodku venovala postihnutejmládeži. Tkanie bolo aj počas týchto rokov jej veľkou

láskou. Úplne aktívne sa tomu začala venovať v dôchodku.

Svoje výtvory vyrába prevažne z odpadových surovín. Inšpiruje sa, vymýšľa námety, svoje

techniky stále zdokonaľuje. Pod jej rukami vznikajú krásne gobelíny i koberce s rôznymi

motívmy, prestierania, vankúše a rôzne textilne doplnky.

Autorka svoje poznatky a kumšt neposúva verejnosti len ako predávajúca svoje výrobky,

ale aktívne sa stretáva s mládežou, ktorej s láskou odovzdáva to, čo sa od detstva sama

naučila a tak predvádza tkanie na rôznych podujatiach pre deti v školách základných

a stredných aj na iných príležitostných akciách a podujatiach. Dokonca už niekoľko

rokov tomuto nášmu starému remeslu prostredníctvom kurzov priúča študentov

umenia a dizajnu zo Škótska a Anglicka.

Svoju tvorbu Jozefína vystavovala v Prešove, Bardejove, Zlatých Moravciach, v Modre,

Nitre, v Bratislave - Rači i na domácej pôde v našej galérii.

Niekoľkokrát sa zúčastnila na Európskych remeslách v Kežmarku, v Ružomberku

i v Košiciach vrámci Európskej kultúry. S FS Zemplín reprezentovala náš región

na Bratislavskom hrade.

Gobelíny a koberce Jozefíny Štefančíkovej obdivovali aj za hranicami v maďarskom

Sátoraljaújhély I v poľskom Krakove.

Tkanie kobercov a gobelínov je pre Jozefínu poéziou i užitočnou prácou, koníčkom

i relaxom od ktoré ho paradoxne musí občas hľadať iný relax, trochu odlišnú, ale

predsa tvorivosť a vtedy maľuje farbami - nie niťami, skladá papierove kvietky, prosto vždy

je to niečo tvorivé.

Okrem toho táto aktívna dáma zbiera staré predmety zo zemplínskeho regiónu a uchováva

ich pre mladšie generácie v súkromnej galérii na Zemplínskej šírave.

Ľudská tvorivosť nepozná hranice a spolu s nadšením, ktoré má Jozefína pri práci

s tkáčskym stavom a z výsledku svojej tvorivosti neprináša radosť a úžitok len samotnej

autorke ale aj nám všetkým, ktorí mame radi ľudovú tvorbu i tvorivosť ako takú.