Alžbetka Meňkyová ukončila bakalársky stupeň štúdia na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach v ateliéri Grafiky a experimentálnej tvorby u prof. Rudolfa Sikoru. Tam sa venovala klasickej grafike - linoryt, drevorez, lepty, suchá ihla. Od klasických techník postupne prešla k práci s novými médiami, keď semester strávila v ateliéri performancie u Milana Murína.

Momentálne pokračuje v magisterskom štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislavev ateliéri priestorových komunikácií u Doc. Antona Čierneho a Mateja Smetanu, zameranom na konceptuálnejšiu tvorbu, kde sa prezentuje video-inštaláciami a objektami.

Pre mladú výtvarníčku Alžbetku Meňkyovú je maľovanie vnútorným ventilom, uvoľnením z reality života. Z lásky k rozprávkam často tvorí ilustratívne a jednoduché maľby, ale tvorí aj na základe citových zážitkov a podnetov zo života. V každom jej obraze sa skrýva príbeh,ktorý si v myšlienkach vytvorí. Je však na fantázii diváka či pochopí autorkin namaľovaný príbeh,alebo si obraz prečíta po svojom.

Alžbetkine námety sú často figurálne. Priatelia sú vďačnými objektami jej malieb.

Zachytáva ich výrazy, charizmu, čaro priateľov a kombinuje ich so svojimi maľovanými príbehmi.Väčšina jej postavičiek má privreté oči - ako symbol snívania, prenesenia sa z vonkajšieho sveta do svetov vnútorných, svetov neobmedzených možností, do svetov kde nič nebolí a nikto nie je zúfalý.

Najnovšie sa autorka snaží maľovať menej expresívne a menej akčne, aby jej tvorbu pochopil každý divák. Nemôže sa vzdať efektu nedokončenosti obrazu, či svojich obľúbených stekancov a frkancov. Stekajúca farba je pre autorku ako párik na rande - voda s farbou za ruky na prechádzke po plátne.

Zostava 16-tich obrazov autorky je jednoduchým prierezom jej tvorby.